Plný dom detí a šťastia

Presne pred ôsmymi rokmi,sme si povedali svoje „áno“ a mysleli si že je to ten najkrajší deň v našom živote, ale mýlili sme sa… Ten deň nastal, práve dnes 21.10.2009 o 10,15 keď sa nám narodila naša dcéra Laurinka. Váži 3420g a meria 50 cm. Je krásna zdravá a len a len naša.“
Tak takto sme pred šiestimi rokmi oznamovali, že sme sa stali rodičmi. A od toho dňa sa ešte mnohé zmenilo.
S manželom sme sa po svadbe snažili otehotnieť, ale nedarilo sa nám. Nerobili sme z toho žiadnu vedu, pretože sme boli ešte relatívne mladí a celý život sme mali pred sebou. Ja som mala 25 a manžel 23 rokov. Ale ako roky neúprosne pribúdali, vedeli sme že to také jednoduché nebude. Skúšali sme rôzne bylinky, akupunktúru, liečiteľstvo. Síce sa mi prírodnou metódou podarilo odstrániť cysty, ale tehotenstvo stále neprichádzalo. Viera, že raz sa to podarí bola našou hnacou silou. Boli sme dokonca v Izraeli pri Múre nárekov.
Vyšetrenia u gynekológa a urológa dopadli dobre, ale aj tak sa stále nedarilo. Dali sme si ultimátum, že keď sa do určitého času nepodarí začneme to riešiť v centre Gyn fiv. Mala som 32 rokov, keď sme tam prišli prvý krát. Ja som mala problémy so štítnou žľazou a manžel mal málo spermií. Jediná možnosť bola IVF. Začal teda kolotoč vyšetrení. Neuveríte mi, ale ja som sa do Gyn fivu vždy tešila. Aj keď mi mali brať čo i len krv. Vedela som, že som krok za krokom bližšie k svojmu snu. Verila som snáď na milión percent, že to vyjde. Zažili sme pozitívny prístup, milých doktorov a sestričky. Dva týždne čakania – asi najdlhšie v živote. Spýtajte sa hociktorej pacientky. Ráno krv a potom som snáď už rátala minúty do obeda, kedy som volala sestričke. Plakala som veľmi, sestrička na druhej strane telefónu so mnou a moje slová: Ste si istá, som to určite ja??? Nemáte tam aj inú s takým menom.“ Náš pokus otehotnieť vyšiel na prvý krát. Tehotenstvo bolo bez problémov a šťastne dopadlo. Narodila sa nám dcérka Laurinka.
V Gyn five sme mali ešte zmrazené embryá a tak sme po dvoch rokoch, šťastie skúsili znova. Stačilo už iba vloženie. Ale otehotnieť sa nám nepodarilo. I keď nám to nevyšlo, bola som síce smutná a sklamaná, ale povedali sme si, že nič sa nedeje. Veď máme Laurinku, rodinou sme a bola som vďačná za ňu, lebo je zdravá, krásna, šikovná a robí nám radosť.
Po tomto neúspešnom pokuse cca asi dva mesiace sme dostali pozvánku na dni rodiny v Gyn five a tam už mi bolo podozrivé, že menštruácia neprichádzala. Rozprávali sme sa s Dr. Drábekom a pýtali sa či lieky, ktoré sa dávajú na prípravu pred vložením mohli rozhádzať menštruačný cyklus. Lenže to nebolo liekmi, ale ja som 2 mesiace po vložení ostala prirodzene tehotná. Keď som držala tehotenský test aj som plakala aj smiala sa od radosti. Keď som volala doktorovi, vravel, že niekedy sa takéto veci stávajú. Aj ja som počula, psychika sa uvoľní, človek na to nemyslí a ide to akosi samo. Pán doktor nás zavolal na ultrazvuk, aby potvrdil tehotenstvo. I keď už toto tehotenstvo bolo s komplikáciami narodila sa nám krásna a zdravá dcérka Lucinka.
Bola som šťastnou mamou dvoch dcér a môj príbeh zďaleka nekončil. I keď každý sa nás pýtal či ešte nechceme jedno dieťa – „chlapca“, tak som každému odvetila, že už dosť. Už mám odrodené. Brala som to skôr za rečnícku otázku. Lenže človek mieni a Pán Boh mení. Po dvoch rokoch som začala mať problémy s menštruáciou, trvala akosi dlho, niečo nebolo v poriadku. Myslela som si, že znova nejaké cysty, alebo iný problém. Skoro som spadla zo stola, a to doslova, keď mi lekár povedal, že som tehotná. Neverila som. Nasadil mi liečbu, aby sa tehotenstvo udržalo. Bola som na dvoch ultrazvukoch. Prvý, ktorý určil tehotenstvo a druhý v 13tt na NT, lekár videl jeden plod. V 16tt mi vyšli zlé krvné testy na downov syndróm. V tom čase som mala 38 rokov. Veľmi som sa bála, aj som nespávala. Mala som ísť na amniocentézu, zvažovala pre aj proti. Keď som začala cítiť pohyby, niečo mi bolo podozrivé. Prvé žblnkanie a chvenie bolo cítiť, ale dvojmo. Keď som išla k doktorovi na morfologický ultrazvuk v 21. týždni, moje podozrenie potvrdil a vyvrátil zlé krvné testy. Tie boli preto také, že sme čakali dvojičky. To som skoro spadla z toho stola druhý krát. Tento rok sa mi narodili chlapci Dominik a Lukáško. I keď je po IVF len prvé dieťa, myslím, že ďalšie tri by bez tejto pomoci neboli. Dnes som šťastnou a hrdou maminkou štyroch detí. Poviem Vám je to niekedy veselé, divoké, kopec smiechu a kriku. Plný dom detí a šťastia. Ako keď som ako puberťáčka pozerala seriály typu „V siedmom nebi“ alebo „Krok za krokom“ a túžila mať raz veľkú rodinu. Tak vďaka viere v Boha a Gyn fivu sme rodina o akej som snívala. A čo vy viete, možno ešte nekončíme….