Obe dcérky mám vďaka asistovanej reprodukcii

Sympatická TATIANA HEJBALOVÁ (41) je mamickou krásnych dcér SAŠKY (18) a ADELKY (4). Ani jednu z nich by nemala, keby nešla na umelé oplodnenie. A toto rozhodnutie nikdy nelutovala. Jej život sa vdaka tomu naplnil štastím.

„Obe dcérky mám vdaka asistovanej reprodukcii. Podstúpilasom laparoskopické vyšetrenie, po ktorom mi oznámili, že prirodzenou cestou neotehotniem,“ rozhovorila sa Tatiana o dlhej ceste za štastím. Pri prvej dcére Šaške išlo všetko akosi jednoduchšie, aj ked… „Niekolkokrát som podstúpila vnútromaternicové oplodnenie a Saška sa narodila až na tretí pokus. Hoci sme boli štastní, moje dojmy boli rozpacité. Bola som mladá, mala som 23 rokov a nevedela som, co ma caká,“ pousmiala sa žena, ktorá nakoniec všetko hravo zvládla.

Prvé tehotenstvo bolo lahšie

Aj ked sa prvorodená Saška narodila bezproblémovo, jej mladšia sestra Adelka bola „tažší prípad“. „S manželom sme absolvovali odber spermií a folikulov, užívala som vela hormonálnych liekov a injekcií, až potom mi zaviedli embryo do maternice. No prvý pokus nevyšiel,“ poznamenala s citelným smútkom v hlase. Dalšia inseminácia už bola úspešná. „Vdacíme za to kryoembryotransferu (rýchly spôsob zmrazenia embryí, pozn red.). Bolo to emotívne a velmi som sa tešila. Obe tehotenstvá, naštastie, prebiehali úplne normálne, avšak pri druhom dietati som musela absolvovat aj odber plodovej vody, amniocentézu, kedže som už nebola najmladšia a mala som aj zmätocný krvný obraz,“ vysvetlila Tatiana. „To cakanie na výsledky bolo hrozné,“ dodala s tým, že akoby zázrakom všetko dobre dopadlo.

Saška je sestrou i druhou mamou

Vekový rozdiel medzi sestrami zo skúmavky je štrnást rokov. „Dievcatá si rozumejú velmi dobre, hoci majú iných otcov. Saška je mi velkou oporou a od narodenia Adelky mi velmi pomáha. Niekedy to vyzerá, akoby bola jej druhou mamou,“ teší sa z vydarených dievcat ich mama. S príchodom Adelky zavítala do rodiny Hejbalovcov aj radost, hluk a vytúžený pocit štastnej rodiny. „Dcérka je velmi aktívna, neposedná, ale je to naša kukulienka, živé striebro. Sme velmi vdacní celému tímu centra asistovanej reprodukcie v Bratislave, že nám umožnil prežit nádherný pocit rodicovstva,“ zdôraznila vdacná pani Hejbalová, ktorá najviac ocenuje ústretovost personálu a jeho ochotu pomôct: „Podržali ma v každom smere, ci už v tehotenstve alebo v tažších chvílach po pôrode i pred ním.“

Do tretice všetko dobré

A s akými reakciami sa stretávala dvojnásobná mamicka v súvislosti s faktom, že má obe deti vdaka umelému oplodneniu? „Ludia z blízkeho okolia nemajú žiadne výhrady voci asistovanej reprodukcii, no niektorí by do toho nešli, lebo by to vraj psychicky nezvládli,“ podotkla Tatiana. Ona i jej muž túžia aj po tretom dietati a veria, že si sen splnia. Ved embryá majú zmrazené a teraz cakajú už len na správny okamih. „Je nám fuk, co to bude. Hlavne, nech je zdravé,“ usmiala sa s nádejou v hlase. A co Tatiana radí ženám, ktoré si túžia splnit si svoj sen o materstve? „Je tažké dávat niekomu rady, je to intímna vec každého páru. Ale ja cítim, že som urobila dobre a mám krásne a zdravé dcéry. Ak by som sa mala rozhodnút znovu a iná cesta by nebola, šla by som do toho zas. Je to tažké, ale na pocit, ked sa narodí malý cloviecik, sa nezabúda. Je to nádhera,“ povzdychla si pani Hejbalová, ktorá si ten pocit chce zopakovat aj do tretice.

Martina Benová