Choďte do toho a nebojte sa!

Šťastné číslo deväť a láska, ktorá hory prenáša

Príbeh dvoch mladých a sympatických ľudí zo Šale, príbeh, ktorý potvrdzuje, že oplatí sa zabojovať o splnenie tohto najväčšieho sna…

Ťažká cesta k vytúženému dieťatku! Liana Juhászová (36) o tom vie svoje. S manželom Petrom (39) sa o dieťa pokúšali dlhé roky. Nikdy sa navzájom neopustili a nevzdali, svoju lásku si potvrdili dokonca dvakrát, verili, že sa to jedného dňa podarí. Tak sa aj stalo. Matúško Peter Juhász (2,5) sa narodil vďaka asistovanej reprodukcii. Na deviaty pokus.

Rodina plná detí

Po deťoch túžila od malička. „U nás bolo vždy rušno, veľká rodina, veľa detí, kriku a radosti,“ začína rozprávať sympatické žieňa a po novom už aj mamina, Liana Heráková Juhaszová. Problémy s naplnením sna začali, už keď mala 17 rokov. „Opakované zápaly, zrasty, laparoskopické operácie, nekončiaci kolotoč,“ spomína na prekážky, ktoré vekom iba pribúdali. S manželom sa vzali v roku 2000, po štyroch rokoch sa rozhodli, že sa pokúsia založiť si rodinu. Vzhľadom na predchádzajúce diagnózy bolo jasné, že s otehotnením môže byť problém. Po neúspešnom prefúknutí vaječníkov, im gynekológ oznámil diagnózu polycystické ovária a teda, že prirodzenou cestou to nepôjde. Liana priznáva, že na chvíľu ju informácia nepríjemne zaskočila. Prečo práve ja? Čo som komu urobila? Negatívne myšlienky však rýchlo potlačila, nebol na ne čas. „Gynekológ nám všetko dopodrobna vysvetlil a odporučil návštevu centra pre gynekológiu, urológiu a asistovanú reprodukciu. Neváhali sme ani sekundu,“ vyznáva sa Liana. Tam im oznámili, že jediná možnosť ako prísť k dieťatku, je umelé oplodnenie metódou IVF. Najlepší špecialisti ich poučili o rizikách, aj finančných nákladoch. Liana podstúpila príslušnú hormonálnu liečbu. Približne dva týždne si musela pichať tri injekcie denne. Nadprodukcia hormónov vtedy spôsobí, že vaječníky vyprodukujú viac vajíčok, ako pri bežnom menštruačnom cykle ženy. Gynekológ potom pravidelne sleduje ich rast a keď dozrie ten správny čas, v narkóze ich odoberie a kvalitné vajíčka spojí so spermiami. Presne tak vzniknú embryá. Pri prvom odbere odobrali lekári Liane až 24 vajíčok, pri druhom 19násť. „Manžel sa smial, že som ako dobrá sliepka, čo znesie veľa vajíčok,“  smeje sa Liana. Zároveň dodáva, že nie všetky odobraté vajíčka boli v poriadku a mohli z nich vzniknúť embryá. „Tie, čo boli dobré mi embryotransferom postupne po dvoch, maximálne troch vkladali do maternice. Zvyšné zmrazili na ďalšie pokusy. Na deviatykrát sa konečne jednému embryu u mňa zapáčilo.“

Manžel a rodina boli najväčšou oporou

Manžel jej nikdy nič nevyčítal. „To, že je chyba vo mne, zobral ako fakt. Celý čas stál pri mne a podporoval ma,“ hovorí Liana a priznáva, že oporu mala i v celej rodine. Veľmi jej pomohlo, že nič neskrývali a otvorene o všetkom hovorili. „Možno len kolegyne v práci ma na jednej strane podporovali a obdivovali, s akou vierou a silou ideme do ďalšieho kola, no zároveň hovorili, nech sa s tým konečne zmierim, že deti mať nebudem. Ja som si túto myšlienku nikdy nepripustila,“ priznáva šťastná mamička zdravého chlapčeka Matúška Petra Juhásza. A čo ten rad neúspešných pokusov? Tie manželov ešte viac zomkli. „Nebudem sa tváriť, že ma to nezlomilo. Zlomilo, psychicky rozbilo na márne kúsky, veľa som sa naplakala. Vždy som sa však pozbierala, povedala si, nevadí, ideme ďalej, máme ďalšie vajíčka, nič nie je stratené,“ dodáva jedným dychom. Konečne prišiel deň D a deviaty pokus bol úspešný. „Nikdy na to nezabudnem, zavolala som do centra a na druhom konci hovoru mi zagratulovali k tehotenstvu. Tú radosť a šťastie neviem ani opísať,“ s úsmevom spomína Liana. Potom veci nabrali rýchly spád, narodil sa vytúžený Matúško.
Kým však prišiel víťazný deviaty cyklus, presedeli s manželom v čakárni veľa hodín. „Máloktoré páry sa na chodbách medzi sebou rozprávajú, cítiť tam vnútornú neistotu, nepokoj, skôr je každý sám so svojimi myšlienkami,“ prezradila Liana. Myslí si, že veľa dvojíc sa za to hanbí, že sú to práve oni, komu sa nedarí. Boja sa, ako zareaguje najbližšia rodina, čo povedia susedia. „Čo by mali? Je to len a len ich vec. Neplodnosť je v dnešnej dobe civilizačná choroba, žiadna hanba,“ dodáva a potvrdzuje, že viac pomôže, keď sa človek otvorí a vykričí to zo seba von. Človek lepšie prechádza vecami, keď zistí, že nie je v tom sám.

Pripravení na adopciu

Život bez detí by bol podľa Liany prázdny. „Veľa párov si nevie predstaviť, žeby mali vychovávať cudzie dieťa. U nás to problém nebol. Matúško sa zadaril na deviaty pokus. Po ňom nám ostali už len dve vajíčka. Ak by ani tie nevyšli, dieťa by sme si adoptovali,“ pokračuje rozprávaní vlastného v príbehu.

Vyskúšali sme všetko

S úsmevom spomína na časy, keď sa pokúšali o dieťa alternatívnou metódou podľa Mojžišovej a Jonáša. „Dostali sme presný plán, kedy a čo máme robiť, aj sme ho plnili, napriek tomu to nevyšlo,“ hovorí Liana. Spomenie aj negatívnu skúsenosť s liečiteľom, ktorý vyvolával v ženách pocit, že sú tehotné. „Áno, aj ja som mu uverila. Viete,  podvedomie vie, že je to somarina, hlúposť, nereálna vec. Ale tá túžba po dieťati je oveľa silnejšia ako racio, jednoducho tomu chcete uveriť,“ vysvetľuje Liana. Po márnych pokusoch s liečiteľmi si jedného dňa povedali dosť a zverili sa čisto do rúk odborníkov.

Treba veriť

Základom všetkého je viera. „Pokiaľ by som neverila, že raz budem mamou, Matúško nie je s nami,“ hovorí Liana. A čo odkazuje párom, ktoré túžia po dieťatku a nedarí sa im to prirodzenou cestou? „Choďte do toho a nebojte sa. Strach je zlý radca. Verte, že sa to podarí. Keď človek verí, má polovicu úspechu za sebou.“ V najbližšej dobe sa chystá na tretie kolo odberov. „Som presvedčená, že ešte jedno dieťa mať budeme,“ uzatvára nesmierne harmonický a príbeh, chvalabohu, so šťastným koncom.

Sympatickej rodinke prajeme veľa energie a ešte ďalších síl nielen pre jedno, ale hoci aj dve ďalšie bábätká! Silno držíme palce!

Mária Halajová