Aj dieťa počaté pomocou asistovanej reprodukcie je zázrak

Môj príbeh začal ešte v puberte, od začiatku nástupu menzes v 12-tich rokoch, keď som ho viac nemala ako mala. V podvedomí som už odvtedy mala obavu, či raz budem mať svoje dieťa. Keď som sa vydala a po bábätku som veľmi túžila, až vtedy mi gynekologička vysvetlila, že bez pomoci to zrejme nebude možné (že polycystické ovária a hormonálne hladiny, kvôli ktorým nedochádza k ovulácii je stav, o ktorom sa nevie prečo vzniká, ale je trvalý a nezvratný, že možno to má na svedomí niečo zo životného prostredia, lebo v poslednom období tento problém medzi ženami narastá), a adresovala ma na centrum asistovanej reprodukcie. Keďže som mala morálne zábrany a považovala som túto inštitúciu za biznis, tak mi aspoň ambulantne hormónmi bola navodená ovulácia 3krát a snažili sme sa počať doma, neúspešne.

Veľmi som sa trápila, nevedela som si pomôcť, až som reálne začala uvažovať  nad návštevou v CAR, dokým som ešte mladá (mala som 26 rokov) a telo je ako tak vitálne (aj keď mám viac zdravotných problémov: voperované 2 tyče pozdĺž celej chrbtice pre nadmernú skoliózu a ulceróznu  kolitídu). Moja túžba vychovávať bábätko bola veľmi silná .. no rovnako veľké boli aj morálne zábrany pred spôsobom jeho počatia z dôvodu skreslených a nepravdivých informácii, ktoré som dovtedy o CAR mala. A tak som ako úprimne veriaca, vtedy čítala vyjadrenia Jána Pavla II, kde písal o dôstojnosti počatia, o zázraku života… ako aj článok MUDr. Harbuláka, kde písal, že aj dieťa počaté s pomocou asistovanej reprodukcie je zázrak, lebo v mnohých prípadoch sa to ani s ich pomocou nepodarí ..snažila som sa tomu porozumieť. Modlila som sa za správne rozhodnutie a za doktorov, ktorí budú určovať liečebný postup. Vtedy som v sebe pocítila pokoj a odovzdala som to do Božích rúk.

V Gyn-five sa nás ujal MUDr.Harbulak, na moje prekvapenie sa to udialo veľmi rýchlo. 1.4.2015 sme boli s manželom na prvej konzultácii, v rámci ktorej nám hneď urobili aj potrebné vyšetrenia, 18.4.2015 sme podstúpili prvú insemináciu a 1.5. som na tehotenskom teste videla 2 slabučké čiarky.

Dnes má naša dcérka 5 mesiacov a ja som nesmierne šťastná. Slzy, ktoré som pred tým ronila zo žiaľu, sa zmenili na slzy radosti, dojatia a nesmiernej vďačnosti.

Žena je stvorená pre materstvo, a ja tužím vychovávať viac detí, preto som rada že Gyn-fiv mi nespôsobil žiadnu traumu, lebo ja sa doktorov bojím a naše kroky tam budú smerovať opäť.

Som rada, že medicína aj v tejto oblasti pozná riešenie a dokáže naprávať chyby ľudstva. Keď sa to využíva s rozumom a má to svoje hranice, ktoré si musí určiť každý sám…